Královská zahrada

* všetko v jeho živote dávalo zmysel. To ako sa na neho kráľovná pozerala aj to, ako sa na neho pozerali ľudia v kráľovstve. Vedel, že jeho život na inej úrovni ako obyčajného pracovníka kopajúceho svoje polia na záhrade. Nemusel sa báť o svoje živobytie ani dokonca o to, či bude mať večer na to dať si do úst starý krajec chleba. Hoci vedel, kde je jeho miesto nemusel sa báť o svoju budúcnosť. Patril do rodiny, ktorá bola šľachtená. Patril do rodiny, ktorá sedela na tróne už niekoľko rokov. Ale tak ako aj jeho otec alebo kráľovná vedeli, že on sa nikdy nedostane právoplatne na trón a nikdy nebude vládnuť ich krajine. Jeho život nebol zlý. Mohol si všetko dovoliť, mohol sa správať ako sa mu len zachcelo pretože cítil, že jeho otec a zároveň kráľ Francúzka ho má rád. Pozrel sa na svojho koňa a prešiel niekoľko krokov bližšie. Jazdeniu sa venoval od svojich 5 rokov a ani zranenie, ktoré ho nedávno postihlo ho nezastavilo v tom aby si svojho koňa opäť nepripravil na príjemnú okružnú cestu ich kráľovstvom. Prešiel niekoľko malých ale naopak smelých krokov k svojmu žrebcovi a prstami pravej ruky mu prešiel po hodvábnej srsti. Cítil ako sa jeho telo zachvelo a srdce o čosi viac rozbúchalo. Bash sa iba nad tým pousmial a pozrel sa na mužov, ktorí mu opäť robili spoločnosť. Chápal, že z nejakej časti svojej duše vie, že aj on patrí do šľachtickej rodiny ale to, že musel mať okolo seba samé služobníctvo mu nerobilo dobre.* váš otec vás už netrpezlivo očakáva *povedal jeden z mužov, ktorý sa na Basha pozeral bez toho aby čo i len svalom pohol. Sledoval jeho diskrétnosť a očakával aspoň na moment od neho možné uvoľnenie. Pozoroval jeho pohľad, ktorým blúdil po stajni a snažil sa nájsť si pre seba nejaký oporný bod na ktorý by sa vedel sústrediť.* nemusíte sa o mňa báť. Môj otec presne vie, kde sa nachádzam a tiež vie, že potrebujem čas len a len pre seba. Určite mu nebude vadiť, ak tentokrát vynechám naše popoludňajšie posedenie pri stratégiách boja *povedal uvoľnene pričom sa pozrel opäť na svojho koňa a neskôr na druhého muža, ktorý sa bál toho, že bude mať z toho nejaký problém. Nikto nechcel byť pri kráľovi v ten moment, keď sa jeho príkaz nesplní.* nemusíš sa báť, nič sa ti nestane ak tam nebudem *vzal si veci, ktoré mal pripravené re svojho koňa a sedlo, ktoré držal v pravej ruke prehodil cez jeho chrbát. Behom niekoľkých krátkych sekúnd sedel na jeho chrbte a užíval si ten pocit pozerať sa na okolie z ľahkosťou a z dostatočnej výšky. Vedel, že je tu určité riziko, ktoré sa môže stať. Kôň nie je len dopravným prostriedkom alebo milým zvieratkom pre deti. Behom jednej sekundy dokáže zabiť svojho jazdca bez mrknutia oka. Prechádzal záhradou a vychutnával si čerstvý vzduch, ktorý mu naplňoval pľúca. V diaľke videl les, ktorý v sebe ukrýval svoje tajomstvá. Možno to bolo tým, že bol kôň zvyknutý na vychádzky chodiť v doprovode iného zviera alebo tým, že cítil nejaký nepokoj z Basha ale v jednej sekunde sa bezmyšlienkovito rozcválal vpred. Sebastian sa okamžite ujal oťaží a snažil sa mohutné zviera zastaviť. Iba dúfal, že sa pred ním nikto neobjaví. Iba dúfal, že mu niekto neskríži cestu pretože vážne vedel či by dokázal upokojiť zviera, ktoré z neho cítilo nepokoj. *

Před několika hodinami dojela do Francie. Byla přislíbena už snad od narození korunnímu princi Francisovi II., hrávala si s ním už jako malá holka. Teda většinou mu dělala naschvály a topila ho v rybníce, který byl kousek od hradu. Ale už několik let neměla možnost ho vidět. A teď? Teď dojela se svými přítelkyněmi, které byly zároveň i její dvorní dámy do Francie aby se provdala za toho klučinu, kterého si pamatuje jako desetiletého.
Neměla moc času se znovu porozhlédnout po hradě aby zjistila jaké změny se za tu dobu udály, ale měla dost času na to aby s pomocí jejich dvorních dam vybalila své zavazadla, které byly většinou plné šatů a šperků.  Na sebe si oblékla bílé upnuté šaty, které jí splývaly až na zem a do vlasů jí jedna z dvorních dam připnula červené květiny, které obzvláštnily už tak její dlouhé hnědé vlasy.
"Hned budu zpátky, jdu se jen na chvíli projít. Chci zjistit jestli na zahradě stále stojí ten strom, který jsem tam jednou jako malá zasadila." řekla s úsměvem na rtech přítelkyním a rozešla se pomalým krokem ven. Kolem sebe míjela známé i neznámé tváře. Přes dlouhou chodbu se dostala na schodiště, které vedlo přímo na zahradu. Rozhlédla se kolem sebe a když zjistila, že kolem ní není ani živáčka, s úsměvem na rtech si vyzula boty a rozeběhla se bosa po čerstvě posekané trávě. Na chodidlech ji tráva příjemně šimrala. Byla tak zaujata všemi vjemy, že si ani nevšimla že přímo naproti ní běží splašený kůň a ona mu pomalu ale jistě vběhává pod kopyta.

* myslel si, že toto je jeho koniec. Videl už svoju budúcnosť v lese, ktorý nemal v láske. Nechcel aby ho jeho kôň zaviedol do lesa z ktorého nie je úniku. Pozrel sa pred seba a snažil sa prísť na vhodnejšie miesto, kde by ho mohol stočiť. Bolo mu jedno, že sa mu niečo stane alebo to, že sa mu zlomia všetky možné kosti v jeho tele. Teraz záležalo iba na tom aby sa snažil všetkých udržať v bezpečí. V jeden malý moment pred sebou videl dievča. Krásne tmavé vlasy jej viali vo vetre. Pochopil, že ak sa jej niečo stane nikdy si to vo svojom živote neodpustí.Pozrel sa na ňu a snažil sa jej naznačiť, že svojho koňa nedokáže ovládať* neviem ho zastaviť! *zakričal Bash z plných pľúc a snažil sa čo mu sily stačili aby svojho koňa prinútil k tomu sa konečne vrátiť do normálu. Ako by svojmu otcovi mohol vysvetliť, že práve jeho vinou niekto zomrel v ich záhrade? v ich rodnom meste, kráľovstve. Nemohol by sa pozrieť opäť do jeho očí a tvrdiť, že to nebola jeho vina. V jednom momente, keď si už neveril a prestal dúfať, že kôň sa zastaví s celou silou potiahol do zadu a kôň sa pred mladým dievčaťom zastavil. Behom jednej malej chvíľky zoskočil z neho a pozrel sa na splašené zviera, ktoré mohlo vystrašiť čokoľvek* chcel by som sa vám ospravedlniť za splašenie svojho koňa. Neviem čo sa to stalo. Ak by t bola možnosť to nejako odčiniť ... *nechcel mať z toho problémy. Popravde, nechcel aby sa o tomto malom incidente dozvedeli jeho príbuzní. Pozrel sa do jej krásnych očí a nemohol si nevšimnúť jej krásne oblečenie, ktoré mala na sebe. Pochopil, že to nie je obyčajné dievča z kuchyne, ktoré by bolo špinavé od múky alebo od kúskov jedla. Pozrel sa na ňu, pričom svojho koňa stále držal pri sebe a snažil sa milo usmiať* možno by tu bola možnosť vám ukázať naše záhrady bez toho, aby vás niekto ohrozoval na živote *roztiahnutím jednej ruky ukázal na okolie, ktoré mal vždy rád. Práve záhrada bolo miesto pre jeho samotu, keď nemal náladu sa zhovárať s nikým zo služobníctva alebo rodiny. Práve záhrada bolo to právne miesto kde sa cítil sám sebou a uvoľnený bez toho aby sa musel pretvarovať v niečo, čo nie je*

Lekla se, v tu chvíli by se jí člověk krve nedořezal. Hned jak uslyšela toho muže zakřičet zastavila se a jen s vyděšeným výrazem hleděla na obří zvíře, které se na ni hnalo. Nohy jí přestaly poslouchat a ona zůstala napospas muže, který se snažil zastavit koně.
Zavřela oči a čekala na jistou srážku, která ale nepřicházela...nejdřív otevřela jedno oko a později i druhé a když viděla, že kůň již neběží, ale sice nervózně ale stojí na místě. Oddechla si a nohy znovu pocítila a udělala krok od něj.  Zrychleně dýchala a její hrudník se nadzvedával. Musela se chytit za srdce a snažila se vydýchat ten prvotní šok.
Do přítomnosti ji vrátil až jeho hlas. "Ne, neomlouvejte se. Měla jsem dávat pozor kam běžím..." v tu chvíli si uvědomila, že je bosá a to se opravdu nehodí na královnu Skotska a brzy snad i Francie. Sehnula se a rychle si obula střevíce. Poté se znovu narovnala a zadívala se pořádně na muže, který ji právě zachránil život. Byl docela pohledný, tmavovlasý, modré oči...ale nevybavuje si, že by ho někdy viděla. A podle oblečení to nebyl obyčejný čeledín. Musel patřit do královské rodiny...Možná je to ten bastard o kterém se mluvilo. Nemanželský syn krále, no to by odpovídalo.
"A vlastně proč ne, už od prvního pohledu se tu toho plno změnilo. Takže budu jen ráda když mě tady provedete." řekne s úsměvem na rtech a pomalým krokem se vydá k němu, ale stále na pozoru ohledně koně. Byla by vážně nerada, kdyby přišla k úrazu hned první den příjezdu. To by se Francisovi asi moc nelíbilo, nebo možná by se mu nelíbila ona s monoklem u oka.

*z jej pohľadu na okolie a z rozprávania o tom, že sa to tu zmenilo pochopil, že tu nebola prvýkrát. Možno to je práve to dievča, ktoré sa čoskoro malo stať kráľovnou a práve on by mal urobiť tú správnu vec a doviesť ju práve k jeho nevlastnému bratovi. Ale nechcel to urobiť, nie teraz. Pozrel sa na ňu a neskôr na jedného z mužov, ktorý za nim utekal určite pre to aby mu niečo povedal. Podal mu oťaže svojho koňa a milým, priam priateľským hlasom sa k nemu prihovoril* chcem aby si ho odviedol do stajne a postaral sa o neho. ďakujem *opäť svoju pozornosť venoval dievčaťu, ktorej to tu chcel všetko poukazovať. Pozrel sa na ňu a ponúkol jej svoju ruku, opäť sa pozrel na muža, ktorý nemal žiadne pripomienky a odvliekol koňa do stajní v ktorých Bash trávil dostatok času* niečo mi nahovára aby ste so mnou nestrácali čas. Podľa mňa neviete s kým hovoríte, madam. Ale rád by som vám to tu opäť pripomenul kým sa neobjaví môj nevlastný brat *nechcel pred ňou tajiť jeho pravú totožnosť, pretože sa za to nehanbil. Mnohokrát sa na neho pozerali ako na odpad, ktorý nemá čo robiť v prítomností kráľa. Ale samotný Sebastian nemohol za to, že kráľ poblúznil hlavu žene, ktorá na to následne otehotnela. Keby si mal Sebastian vybrať pred tým ako by sa narodil svoj osudu, určite by si veľmi dobre premyslel či by chcel znášať to opovrhovanie vlastnou rodinou. Nebol jej ničím. On sám vedel, že kráľovná k nemu neprechovávala ani ten najmenší cit, ktorý prechovávala k svojmu jedinému synovi Francisovi. Ale Sebastian nebol ten typ, ktorý by sa prinútil k tomu žiarliť práve na to, že on sa nikdy nebude môcť stať kráľom. Jeho jediným želaním bolo oženiť sa s dobrou manželkou a žiť šťastný a obyčajný život* prezradili ste sa tým, že ste naznačili, že tu nie ste prvýkrát. Ale môže to byť naše tajomstvo. Aspoň pre túto chvíľku *pozrel sa pred seba na malé jazierko ku ktorému mal namierené*

Pohlédne na něj a počká až druhý muž odvede koně do stájí a tak si konečně může vydechnout a cítit se opravdu v bezpečí. Už nemá strach že se kolem ní někdo splaší a zadupe ji. S milým úsměvem se podívá na Bashe a jen nakloní hlavu ke straně. "Moc dobře vím s kým mám tu čest. A vy určitě také, podle toho jak mluvíte. Ale to s tím tajemstvím je dobrý nápad. Jsem tady sotva pár hodin a zatím bych chtěla být anonymní, alespoň tajně. Věřím že mi to splníte." řekne klidně a upřímně. Nemá moc ráda okolní šum. Většinu času trávila v klášteře, kde moc lidí nebylo a kolem ní se motaly pouze ženy a malé děti. Na muže nebyla moc zvyklá a když teď jednoho potkala, který se zdá být velmi milý a galantní, nechce aby se k ní choval jako ke královně Skotska, ale jako k obyčejné dívce, která se prochází zahradou. "Před lety jsem u jezírka zasadila malou jabloň, ale mám pocit že tam již stát nebude. Byla taková malá, špatně rostla..." řekne s určitým steskem. Měla to tady ráda jako dítě. Hrávala si s Francisem, házela ho do rybníka...a teď? Má s stát jeho ženou a to ani pořádně neví jak vypadá a jaký doopravdy je. Z dítěte určitě vyrostl a ona je z toho nervózní a rozhodně to jde na ní znát. Pomalým krokem jde vedle Bashe a přitom pevně svírá kus šatů v dlaních. Mačká látku tak, že až ji pustí určitě na ni půjdou vidět obtisky. "Mimochodem, jak dlouho že tady vy žijete? Moc jsem toho o vás neslyšela, jen pár věcí..." řekne a za chvíli potom se začervená.."Ale to je odemne neslušné se takhle ptát. Omlouvám se." zatřepe hlavou a pomalu dojde k jezírku. Veze do ruky kamínek, opře se o jeden větší strom a kamínek hodí do vody. Jen co dopadne na vodní hladinu rozčeří ji a vytvoří se na ni kruhy, které se pomalu zvětšují a zvětšují.

*rukami si prešiel po zátylku a pozrel sa jej do očí. Vedel aký strom myslí a presne to čo popisovala mu dávalo zmysel. už od prvého momentu, kedy prišiel na hrad si tu musel nájsť svoje vlastné miesto a prinútiť sa myslieť na niečo iné ako na to, čo ho čaká v minulosti. Hľadal si nejaké aktivity ktorým by sa mohol venovať. Práve prvá prechádza touto záhradou mu ukázala, že sem patrí* prišiel som tu pred niekoľkými rokmi, keď mi moja matka povedala kto je mojim otcom. Vedel som, že to je nejaký vplyvný muž ale kto by mohol tušiť, že to je náš kráľ? *usmial sa a trocha zahanbene sa pozrel do zeme, pretože sa trocha hanbil za svoj pôvod. Bol bastardom samotného kráľa a to sa už nikdy nezmení. Práve on bol ten, ktorého niekto odcudzoval a snažil sa ho stále zosmiešňovať* v ten moment, keď som videl tú jabloň v akom je zúboženom stave oproti tým krásnym stromom o ktoré je stále postarané som pochopil, že je ako ja. Niekto ju odpísal lebo zjavne nepatrila do odrody zdravých jabloní. *pozrel sa na príjemne vyzerajúce miesto, ktoré bolo pred nimi a posadil sa do trávy. Nevadilo mu to, že nemal pod sebou žiadnu deku, ktorá by sa mu možno aj hodila. Nepotrpel si na všetky skvosty, ktoré mu boli niekedy ponúkané. Pohľadom sa snažil nájsť ten jej a prísť na to akým je človekom. Nemohol predsa dopustiť, aby si jeho brat zobral niekoho, kto pre neho nie je dostatočne dobrý. Hoci bol ich vzťah už dávno dohodnutý stále tu muselo byť niekoľko možností na to ako sa medzi to prešmyčkovať a docieliť niečo úplne iné. Vedel, že ona aj jeho brat mali za sebou už nejakú minulosť ale ani len netušil aké bude ich prvé stretnutie alebo dokonca prvý rozhovor.*